Čo netvrdia odporcovia kopirajtov

Autor: Samuel Hora | 12.5.2009 o 7:42 | Karma článku: 3,68 | Prečítané:  1065x

Od doby, keď začali účinkovať prvé moderné kopirajtové zákony, ekonómovia vyznávajúci spravodlivosť a slobodu na trhu proti nim protestovali, pretože chápali, že štátne regulácie zasahujú do prirodzených princípov súkromného vlastníctva a narúšajú slobodný trh. Až v tomto či minulom desaťročí však táto akademická debata presiakla medzi laickú verejnosť, keďže sa od čias "domáceho nahrávania pások" (hometaping) začala táto téma týkať prakticky všetkých. Nevyhnutným a nešťastným dôsledkom zapojenia sa ľudí nerozumejúcich prirodzenému právu, ekonómii a histórii štátnych kopirajtových regulácií (privilégií) bol vznik rôznych nepochopení a prekrútení toho, čo odporcovia kopirajtov tvrdili a o čom už desiatky rokov existujú odborné ekonomické a právne publikácie.

Väčšina dôvodov týchto nepochopení pramení v zakorenenej predstave, že bez štátnej moci nič nemôže fungovat, všetko treba regulovať, upravovať, chrániť, meniť a prerozdeľovať pomocou štátnej moci - či už je to niekdajšia monarchia (pôvodný zdroj kopirajtov) alebo hoci aj nejaký druh modernej demokracie. Život v neustálej regulácii pod nadvládou štátnej moci pravdepodobne spôsobuje, že tí, ktorí aktívne neštudujú aj iné systémy spoločenského a ekonomického usporiadania, si bez štátu nevedia predstaviť, že by sa ľudia napríklad dokázali sami slobodne rozhodovať a obchodovať medzi sebou. Sú tak navyknutí na štátne regulácie, že všetky štátom umelo prideľované výsady považujú za prirodzené práva, na ktoré majú výsostný nárok. Nie sú oboznámení so skutočnými prirodzenými právami, ktoré neplynú zo štátneho zriadenia a moci vodcov štátu, ale sú od nich nezávislé, plynúce priamo z ľudskej podstaty a teda nadradené nad zákony umelo vytvorené vládnou mocou. Potom dochádza k tomu, že si ľudia mýlia prirodzené práva s privilégiami vyplávajúcimi z neprirodzených štátnych regulácií. Jedným z takýchto omylov spôsobujúcich nepochopenie tvrdení odporcov kopirajtov je prisudzovanie majetkových práv k ideálnym objektom - autorským dielam. (Vyvracaním tohto omylu sa zaoberá predchádzajúci článok.)

Nasleduje stručné zhrnutie niekoľkých mylných predstáv o tvrdeniach a požiadavkach odporcov kopirajtov. Toto sú výroky, ktoré odporcovia kopirajtov netvrdia:

  • Práca autorov nemá hodnotu.
  • Autori by mali svoje diela zverejňovať zadarmo.
  • Každý musí mať možnosť bezplatného prístupu k akýmkoľvek dielam.
  • Autori zo svojej práce nesmú profitovať.

Skutočné názory odporcov kopirajtov sú úplne opačné. Aj bez kopirajtov má práca autorov hodnotu - tak isto, ako má hodnotu akákoľvek iná práca. Produkty - zápisy diel - autorov majú hodnotu rovnako, ako majú hodnotu akékoľvek iné produkty v iných oblastiach podnikania. Keď autor svoje dielo vytvorí, môže s touto svojou kópiou (zachytením) diela akokoľvek nakladať aj za absencie kopirajtových zákonov, nemusí ju zadarmo zverejňovať. Hodnota a vlastníctvo diela však nepresahuje ďalej, ako umožňuje kópia (zachytenie) tohto diela - úplne rovnako, ako je to pri ostatných produktoch, na ktoré sa kopirajty ani teraz (zatiaľ) nevzťahujú. Ďalší rozdiel je v tom, že z pohľadu slobodného trhu bez kopirajtov je táto "hodnota" (lepšie povedané cena) určená slobodnou a dobrovoľnou dohodou dvoch účastníkov trhu - predávajúcim a kupujúcim. Pri konkrétnej výmene tovarov medzi autorom a kupujúcim má pre oboch autorove dielo takú hodnotu, na akej cene sa dohodnú ak zrealizujú transakciu. Preto na uznanie hodnoty diela nie sú potrebné umelé štátne regulácie, stačí ponechať slobodu účastníkom trhu.

Autor vlastní svoju kópiu (prípadne originál) diela (do momentu kým tú jednu konkrétnu kópiu nepredá), ale podľa prirodzených princípov súkromného vlastníctva a slobodného trhu nenadobúda vlastnícke práva k iným kópiám toho istého diela - rovnako, ako záhradkár vypestovaním paradajky nenadobúda vlastnícke práva k susedovým paradajkám len preto, že sú to také isté paradajky, alebo že jeden z nich ich vypestoval "prvý". Stále však má v súkromnom vlastníctve tie kópie, ktoré ešte nepredal. Aj robotník v automobilovom závode, ktorý doťahuje skrutky alebo zvára karosériu, predáva svoju vlastnú prácu svojmu zamestnávateľovi, ale nenadobúda vlastníctvo ku každému "doťahovaniu skrutiek" ani každému "zváraniu", ktoré sa na svete vyskytuje, ani ku zvarom a dotiahnutým skrutkám, ktoré vyzrajú rovnako ako tie jeho.

Tak, ako pri paradajkách (alebo hociakých iných produktoch), nie každý má nárok na bezplatný prístup k nim, ale musí si ich buď sám vypestovať, alebo ich kúpiť či vymeniť na trhu. Zrušenie kopirajtov nesleduje cieľ bezplatného sprístupnenia diel všetkým. Autor sa na slobodnom trhu bez kopirajtov môže rozhodnúť dielo nezverejniť, môže jeho kópie prenajímať s akýmikoľvek dohodnutými a oboma stranami odsúhlasenými zmluvnými podmienkami (napr. zákaz šírenia), ale nemá dosah na konanie tých, ktorí s ním žiadnu zmluvu neuzavreli. Odporcovia kopirajtov nepožadujú nič iné, len nech sú produkty autorov na trhu rovnoprávne s akýmikoľvek inými produktami a účastníci trhu nech sú slobodní nakladať s dielami rovnakým spôsobom, ako sú slobodní nakladať s ostatnými tovarmi, na ktoré sa kopirajty dnes (zatiaľ) nevzťahujú. Predavač paradajok na slobodnom trhu nemá právo kupujúcim bez obojstrannej dohody určovať, ako smú alebo nesmú nakladať s paradajkami, ktoré si od neho kúpili. Napokon podobne, ako to funguje aj dnes, môže autor prvé kópie svojho diela predať tak draho, že týmto prvým kupujúcim sa ich bezplatné šírenie neoplatí. Na rozdiel od systému s kopirajtami, možnosti na slobodnom trhu sú neobmedzené, závisia len od predstavivosti a šikovnosti podnikateľov.

Tak isto, ako pri predchádzajúcich príkladoch so záhradkármi, je to aj ohľadom profitovania z vlastnej tvorby. Záhradkár sa môže aj bez kopirajtov slobodne rozhodnúť predávať svoje paradajky na trhu, ale musí počítať s konkurenciou ostatných záhradkárov a s konkurenciou tých, ktorí si od neho paradajky kúpia a ponúknu ich na ďalší predaj. Avšak rovnako, ako záhradkári dokážu profitovať z predaja paradajok na trhu aj za prítomnosti konkurencie (čiže bez kopirajtov), dokážu aj autori profitovať z predaja kópií svojich diel na trhu aj bez toho, že by ich zákazníkom bolo zakázané konkurovať autorom v ďalšom predaji ich diel. Odporcovia kopirajtov chcú zrušením štátnych regulácií túto slobodu vrátiť autorom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Danko riadi stranu ako autokrat, hovorí bývalý okresný predseda SNS

Bývalý okresný predseda SNS Patrik Zvonár vystúpil z SNS potom, ako ho vedenie strany odvolalo bez udania dôvodu.

SVET

Zomrel spevák skupiny Linkin Park, spáchal samovraždu

Chester Bennington sa zrejme obesil vo svojom dome.

KOMENTÁRE

Susedia ich nechcú. Ani vtedy, keď sú to poriadni ľudia

Odťahujú sa od nich. Stále začínajú odznova.


Už ste čítali?