Autori nevlastnia svoje diela

Autor: Samuel Hora | 3.5.2009 o 7:19 | Karma článku: 4,87 | Prečítané:  1299x

Myšlienka vlastníctva diel ich autoromi má dva základné problémy: nerešpektuje pojem vlastníctva a nerešpektuje pojem diela. Preto je pri zaoberaní sa vlastníctvom diel ich autormi potrebné sa aspoň v krátkosti pozrieť práve na tieto dva pojmy. Po pochopení konceptov vlastníctva a diela bude zrejmé, že autori svoje diela nevlastnia, aj keď vlastnia prvotné výrobky, ktoré tieto ich diela reprezentujú, respektíve sú ich nosičmi.

Vlastníctvo

Vlastníctvo je výlučná kontrola nad nejakým vzácnym zdrojom. Existuje viacero rôznych chápaní vlastníctva. Mnohé z nich sú nelogické ba úplne absurdné, neobhájiteľné alebo nespravodlivé. Vlastníctvo napríklad môže byť chápané tak, že je to čokoľvek, čo ustanoví, schváli a silou udržuje vládna moc (kráľ, zákon, štát atď). Ďalším príkladom je zdieľané vlastníctvo všetkého všetkými. Chápanie vlastníctva v modernej slobodnej spoločnosti vychádza z rešpektu k slobode a z odporu k nespravodlivosti a násiliu. Bez všeobecnej spoločenskej dohody majú ľudia tendenciu uzurpovať si čokoľvek, na čo im ich moc a vplyv stačí. Bez spoločenskej dohody o vlastníctve by každý vlastnil to, čo by chcel a čo by svojou silou dokázal získať. Je jasné, že toto vedie k neustálemu násiliu, bojom a ničeniu v prostredí, kde sú prírodné zdroje vzácne a výlučná kontrola nad nimi nie je možná pre viacerých takých, ktorí majú o ich využití rôzne predstavy. Aby spoločnosť takémuto násiliu predchádzala, prijíma určité prirodzené chápanie vlastníctva. Keď sa teda jednotlivec pýta, či nejaký nový vzácny prírodný zdroj alebo predmet vlastní, musí sa pýtať, či jeho privlastnením niekomu priamo spôsobuje násilie. Odmietnutím násilia automaticky (možno aj nevedome) prijíma prirodzený koncept súkromného vlastníctva. Takýmto zmýšľaním je možné nadobudnutie vlastníctva len niekoľkými obmedzenými spôsobmi: prvotným privlastnením nikým predtým nevlastnených zdrojov z voľnej prírody, dobrovoľnou (zmluvnou) dohodou o kúpe, výmene alebo darovaní, dedením a napokon výrobou pomocou vlastného majetku a z vlastných zdrojov. Tu prichádza na zváženie pojem diela.

Dielo

Pod dielom možno rozumieť čokoľvek, čo je človekom vyrobené - teda niečo, čo spadá do pojmu súkromného vlastníctva nadobudnutím konkrétnym prirodzeným spôsobom - vyrobením pomocou iných zdrojov v súkromnom vlastníctve. Avšak pod pojmom diela tzv. "intelektuálneho vlastníctva" a ktoré nie je skutočným prirodzeným vlastníctvom takým spôsobom, ako bolo opísané vyššie, sa rozumie niečo iné. Kým výrobok je samozrejme v súkromnom vlastníctve jeho výrobcu, dielo autora ide za rámec výrobku a označuje nehmotný "ideálny objekt", spôsob usporiadania informácie, čiže každú kópiu pôvodného výrobku a všetko, čo sa na onen pôvodný výrobok podobá. Napríklad konkrétna drevená varecha, ktorú niekto vyrezal z konkrétneho vlastného kusu dreva, je jeho výrobkom a jeho majetkom. Ideálnym objektom - dielom, je však všeobecný pojem varechy a stelesňuje (nesie) ho každá varecha, nech je už vyrobená kýmkoľvek a akokoľvek (hoci aj s použitím prvej varechy). V mnohých takýchto príkladoch je zatiaľ väčšine ľudí jasné, že vyrobením výrobku človek nenadobúda vlastníctvo všetkých možných ďalších podobných výrobkov, ktoré kedy niekto iný vyrobil alebo vyrobí (hoci aj skopírovaním pôvodnej predlohy prvého výrobku). Ideálny objekt varechy, teda "varechovitosť" varechy alebo inými slovami taký spôsob rezania dreva, ktorého výsledkom je výrobok podobný vareche, nie je vzácny, je teoreticky dostupný pre všetkých (po jeho zverejnení aj prakticky). Jeho vlastníctvo nemožno nadobudnúť žiadnym z vyššie opísaných princípov. Nakladaním s ideálnym objektom varechy (napríklad výrobou inej podobnej varechy) nedochádza k násiliu na pôvodom výrobcovi prvej varechy na svete. Je teda zrejmé, že kým výrobok (napríklad konkrétnu varechu) vlastní jej výrobca, ideálny objekt - dielo (akýkoľvek iný kus dreva, ktorý tú prvú varechu pripomína, ani samotnú "varechovitosť" varechy či spôsob rezania dreva) autor prvej varechy nevlastní.

Logická nemožnosť vlastníctva diel

Po pochopení súkromného vlastníctva a rozdielnosti pojmov diela a výrobku je jasné, že vlastníctvo diel je logicky nemožné. Prípadným vlastnením diel by dochádzalo k nelogickým, absurdným, paradoxným a neriešiteľným situáciám. Klasickým a ekonómami často používaným príkladom je prípad vlastníctva toho istého ideálneho objektu dvoma vlastníkmi. Ak by bolo vlastníctvo ideálnych objektov (diel) možné a bolo by aspoň trochu spravodlivé, dvaja autori, ktorí nezávisle na sebe, v tom istom okamihu a za takých istých podmienok vytvoria také isté dielo, by museli toto dielo naraz obaja vlastniť. Ak by niekto tretí znova toto dielo vytvoril (napríklad skopírovaním alebo inak) a chcel s ním nejako nakladať (napríklad ho predať), malo by ísť údajne o zásah do vlastníckych práv pôvodných dvoch autorov. Absurdná situácia nastáva vtedy, ak by svoje vlastníctvo (čiže výlučnú kontrolu nad svojím súkromým majetkom) chcel využiť jeden z pôvodných autorov - napríklad by chcel svoje dielo zverejniť. Tým by však zasahoval do vlastníckych práv druhého autora. Ak by však svoje dielo kvôli tomu zverejniť nemohol, nebola by pravda, že je vlastníkom svojho diela, pretože s ním už nemôže slobodne nakladať. Je teda zrejmé, že spravodlivá forma vlastníctva diel nie je možná. Ak by nejaký druh vlastníctva diel existoval, bol by nespravodlivý.

Nespravodlivosť prípadnej možnosti vlastníctva diel

Ďalšia a oveľa väčšia nespravodlivosť nejakého druhu vlastníctva ideálnych objektov je v ich konflikte s prvotnými prirodzenými vlastníckymi princípmi opísanými vyššie a teda zasahovanie do slobody druhých. Keďže ideálne objekty nie sú vzácne, možu sa vyskytovať takmer všade a spoluexistujú s hmotnými objektami, ktoré už sú v súkromnom vlastníctve iných. Aby si mohol autor uplatňovať vlastníctvo svojich diel, musel by zasahovať do už existujúcich vlastníckych práv druhých. Napísaním literárneho diela alebo počítačového programu by napríklad bránil používať svoje vlastníctvo všetkým, ktorí vlastnia písací stroj alebo počítač. Prvotný výrobca varechy by bránil ostatným majiteľom kusov driev rezať do nich takým spôsobom, aby vznikla varecha. Títo iní vlastníci by už nemohli svoje vlastníctvo používať takým spôsobom, ktoré by zasahovalo do údajného vlastníctva prvého autora diela.

Je teda zrejmé, že tí, ktorí by z akéhokoľvek dôvodu a pre akýkoľvek cieľ chceli umožniť vlastníctvo ideálnych objektov, musia obetovať princípy slobody, spravodlivosti a prirodzeného súkromného vlastníctva. Aký princíp by vôbec mohol byť vyšší od slobody a spravodlivosti, že by sa kvôli nemu oplatilo uznať možnosť vlastníctva diel autormi? Lakomstvo?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Danko riadi stranu ako autokrat, hovorí bývalý okresný predseda SNS

Bývalý okresný predseda SNS Patrik Zvonár vystúpil z SNS potom, ako ho vedenie strany odvolalo bez udania dôvodu.

SVET

Zomrel spevák skupiny Linkin Park, spáchal samovraždu

Chester Bennington sa zrejme obesil vo svojom dome.

KOMENTÁRE

Susedia ich nechcú. Ani vtedy, keď sú to poriadni ľudia

Odťahujú sa od nich. Stále začínajú odznova.


Už ste čítali?